Pripomínanie si holokaustu: dlžíme to obetiam i sebe samým

27. januára 2023

Christine Lagardová, prezidentka ECB

Hlavná budova ECB vo Frankfurte stojí na historicky významnom mieste. Je jedným z tisícov miest v Nemecku a v celej Európe, na ktorých nemecký nacistický režim uviedol do pohybu vyvražďovanie miliónov členov židovskej komunity a ďalších menšín. V spolupráci s mestom Frankfurt a jeho židovským múzeom si ich deportácie a následné zabíjanie pripomíname pamätníkom. Dnes, 27. januára 2023, na 78. výročie oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, sme pri vchode do hlavnej budovy ECB zároveň odhalili pamätnú tabuľu.

Počas druhej svetovej vojny boli vo všetkých väčších nemeckých mestách zriadené zhromaždiská, z ktorých boli deportovaní židovskí občania. Vo Frankfurte túto úlohu plnila mestská veľkoobchodná tržnica Großmarkthalle, ktorá je dnes súčasťou priestorov ECB. V podzemí Großmarkthalle bolo nacistami pokorených a okradnutých viac ako 10 000 židovských žien, mužov a detí. Z tohto miesta boli násilím odvážaní na smrť do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Prežilo ich len niekoľko.

Großmarkthalle, navrhnutá architektom Martinom Elsaesserom a dokončená v roku 1928, bola mimoriadne modernou a v mnohých smeroch avantgardnou stavbou. Maloobchodníci tu nakupovali čerstvú zeleninu a ovocie, preto ju miestni nazývali aj „Gemieskirch“ („kostol so zeleninou“). Großmarkthalle sa nachádza uprostred frankfurtskej štvrte Ostend a má vynikajúce dopravné napojenie. Uvádzam to preto, lebo táto budova nebola vybraná náhodne. Železničné trate vedúce do miest ako Terezín, Lodž, Minsk, Kaunas, Izbica, Raasiku, Majdanek a Sobibór sa začínali práve tu. Od októbra 1941 do septembra 1942 bolo z Frankfurtu vypravených celkom desať veľkých transportov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Do marca 1945 odtiaľto odišlo aj niekoľko menších transportov do Osvienčimu, Buchenwaldu a Terezína. Väčšina týchto menších transportov bola vypravená z frankfurtskej hlavnej stanice alebo zo stanice Frankfurt Ost, ktorá sa nachádza v blízkosti Großmarkthalle.

Gestapo si na tento účel od mesta Frankfurt na niekoľko dní – kým neprebehla deportácia – prenajalo suterén Großmarkthalle, zatiaľ čo len o poschodie vyššie pokračoval predaj ovocia a zeleniny. Tržnica Großmarkthalle bola veľmi rušným miestom. Deportácia Židov – podobne ako odňatie ich občianskych práv a útlak v predchádzajúcich rokoch – neprebiehala v utajení. Okoloidúci sa obetiam na ceste z centra mesta často posmievali. V suteréne Großmarkthalle potom museli obete odovzdať svoje cennosti a kľúče od domu, čo bol len jeden zo série potupných krokov tohto ponižujúceho procesu. Krutosť ich utrpenia bola znásobená tým, že za cestu vlakom do koncentračných a vyhladzovacích táborov museli dokonca zaplatiť. Následne boli buď nahnaní priamo do vlakov, alebo museli v otrasných podmienkach stráviť noc v podzemí. Pamätník, ktorý z areálu ECB prechádza do verejného priestranstva, dokladá o tejto hroznej ceste utrpenia svedectvo.

V dnešný deň odhalenia ďalšej pamätnej tabule som mala tú česť stretnúť sa s Edith Erbrichovou. Edith mala len sedem rokov, keď nacisti nariadili jej deportáciu, spolu s jej otcom a sestrou. Bolo to 14. februára 1945, teda menej ako tri mesiace pred skončením vojny, čo jej zachránilo život. Jej matke, ktorá nebola židovského pôvodu, nebolo dovolené odísť so svojou rodinou. Edith prišla v tábore o svojho starého otca. Jej sa však spolu s otcom i sestrou podarilo vrátiť k matke. Patrili k výnimkám: z viac ako 10 000 deportovaných ich prežilo len pár. V protiklade s touto tragickou epizódou Edithinho príbehu je však jeho ďalšie pokračovanie. Edith zostala so svojou rodinou vo Frankfurte, kde pracovala, vydala sa a žila plný život. Pred niekoľkými rokmi začala svoj príbeh rozprávať na školách a na verejných podujatiach. Mnohokrát už bola aj u nás a ja som hrdá a vďačná, že môžem povedať, že Edith Erbrichovú a ECB spája priateľstvo.

Prečo je pre nás dôležité si tieto udalosti pripomínať? Dlžíme to obetiam, ale i sebe samým. Tyrania a potlačovanie práv sa už nesmú opakovať. Napriek tomu sme naďalej ich svedkami. I dnes sa niektoré vlády snažia presadiť svoju vôľu násilím, pričom sa neštítia ani masového vraždenia a genocídy.

Skutočnosť, že hlavná budova ECB stojí na mieste, ktoré bolo svedkom takého veľkého utrpenia a brutálnych činov, zvyšuje vážnosť a význam poslania ECB. Vznik Európskej únie bol reakciou na druhú svetovú vojnu a holokaust. Vo svojej podstate je to mierový projekt, ktorý má zabezpečiť, aby sme navzájom takéto hrôzy už nikdy nepáchali. Tento záväzok nachádza svoje konkrétne vyjadrenie v našej snahe budovať v Európe čoraz užšiu úniu, ktorá zaručuje našu politickú a hospodársku stabilitu. Kľúčovou súčasťou tohto úsilia je aj ECB, ktorej úlohou je spravovať našu spoločnú menu – euro.

Európska únia je mierové spoločenstvo založené na spoločných hodnotách: dôstojnosti každého človeka, dodržiavaní ľudských práv, slobode, demokracii a právnom štáte. A o zachovávanie týchto hodnôt sa v konečnom dôsledku našou prácou zasadzujeme. Je to náš príspevok k tomu, aby sa hrôzy minulosti už nikdy neopakovali.