Opýtajte sa nás

Európska centrálna banka (ECB) je centrálna banka eurozóny a pozorne sleduje zásoby a obeh eurových bankoviek a mincí. Naším hlavným cieľom je udržiavať stabilné ceny, pričom hlavným nástrojom je stanovovanie primeraných úrokových sadzieb.

Nesieme tiež zodpovednosť za dohľad nad bankami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

Naše opatrenia sa riadia zásadami transparentnosti, nezávislosti a zodpovednosti.

EÚ má v súčasnosti 24 úradných jazykov a komunikovať s nami môžete v ktoromkoľvek z nich. Jazyky, ktorými s občanmi komunikujeme, závisia od cieľovej skupiny a okolností. ECB vydáva právne akty vo všetkých úradných jazykoch EÚ a jej pracovným jazykom je angličtina.

ECB spoločne vlastnia centrálne banky všetkých krajín EÚ. Podiel jednotlivých krajín na základnom imaní ECB zodpovedá počtu obyvateľov a hrubému domácemu produktu, pričom oba faktory majú rovnakú váhu. Krajiny, ktoré používajú euro, splácajú vyšší podiel na základnom imaní než krajiny, ktoré euro nezaviedli. Z týchto faktorov je odvodený tzv. kapitálový kľúč, ktorý určuje výšku splatených podielov jednotlivých národných centrálnych bánk.

ECB dosahuje zisk alebo stratu, rovnako ako iné inštitúcie. Čistý zisk alebo strata ECB sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky krajín eurozóny. Podľa Štatútu ESCB sa maximálne 20 % zisku môže odvádzať do rezervných fondov, zatiaľ čo zostávajúci zisk sa rozdeľuje medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom. Prípadné straty sa môžu vyrovnať zo všeobecnej rezervy, z príjmov za daný rok alebo zo súm pridelených jednotlivým národným centrálnym bankám.

Rada guvernérov vyjadrila ukrajinskému ľudu plnú podporu.

Zaviedli sme sankcie, o ktorých rozhodla EÚ a vlády európskych krajín, a sme pripravení prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie cenovej a finančnej stability v eurozóne.

Viac informácií:

Menová politika ECB predstavuje všetky opatrenia prijaté s cieľom ovplyvniť cenu a dostupnosť peňazí v záujme dosiahnutia nášho cieľa cenovej stability. Naším prvoradým menovopolitickým nástrojom je súbor kľúčových úrokových sadzieb ECB. Každá zmena týchto sadzieb ovplyvňuje – s niekoľkomesačným časovým oneskorením – úrokové sadzby v celej ekonomike, vrátane sadzieb, za ktoré komerčné banky požičiavajú peniaze jednotlivcom a podnikom. V prípade potreby na dosiahnutie nášho hlavného cieľa cenovej stability môžeme použiť aj iné nástroje.

V zmysle článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je cenová stabilita hlavným cieľom ECB. Podľa Rady guvernérov možno cenovú stabilitu najlepšie udržiavať sledovaním cieľa inflácie – meranej prostredníctvom harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) – na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Stabilné ceny motivujú podniky investovať a jednotlivcom uľahčujú plánovanie výdavkov. Udržiavaním konštantného množstva tovarov a služieb, ktoré sa dajú kúpiť za určitú sumu eur, zároveň pomáhajú udržiavať dôveru v našu menu.

Na účinné udržiavanie cenovej stability potrebujeme spoľahlivý ukazovateľ inflácie. Preto sledujeme ceny stoviek vecí, na ktoré ľudia bežne vynakladajú peniaze. Patria sem tovary ako napríklad potraviny, oblečenie alebo autá, ako aj služby, napríklad účty za mobilný telefón, cestovné lístky a nájomné. Sledovaním cien všetkých týchto položiek získavame prehľad o tom, do akej miery sa celkovo menia ceny v ekonomike.

Tento ucelenejší obraz o vývoji cien poskytuje harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP), ktorý považujeme za najvhodnejšie meradlo dosahovania nášho cieľa cenovej stability. HICP meria infláciu spotrebiteľských cien, t. j. vývoj cien spotrebného tovaru a služieb, ktoré nakupujú domácnosti v eurozóne.

Index HICP je „harmonizovaný“, pretože všetky krajiny EÚ používajú rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať.

HICP zostavujú Eurostat a národné štatistické úrady v súlade s harmonizovanými štatistickými metódami. 

Inflácia sa v posledných mesiacoch znížila, no stále zostáva príliš vysoká. Príčinou poklesu inflácie je zmiernenie cien energií, ktoré vzrástli na veľmi vysoké úrovne potom, ako Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Ceny potravín a služieb však naďalej výrazne rastú. Cenové tlaky v mnohých sektoroch zostávajú vysoké v dôsledku oneskorených účinkov nedávneho prudkého nárastu cien energií a ďalších vstupných nákladov. K rastúcim cenám tovarov a služieb prispieva aj odkladaný dopyt po pandémii, oneskorený účinok ponukových obmedzení a rastúce ziskové marže a mzdy.

Sme centrálnou bankou zodpovednou za euro a našou úlohou je udržiavať stabilné ceny. Keď ceny rastú príliš rýchlo, t. j. keď je inflácia príliš vysoká, zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB nám pomáha znižovať infláciu späť na cieľovú hladinu 2 % v strednodobom horizonte.

Taktiež pozorne sledujeme inflačné očakávania – v súčasnosti je inflácia pre ľudí bremenom a mnohí sa obávajú, že je tu už natrvalo. Zvyšovanie úrokových sadzieb nám pomáha vysielať signál, že nedovolíme, aby inflácia zostala nad úrovňou 2 %, čo pomáha udržiavať inflačné očakávania pod kontrolou.

Centrálna banka niekedy nakupuje aktíva ako napríklad štátne a podnikové dlhopisy s cieľom znížiť dlhodobejšie úrokové miery, ak existuje riziko, že inflácia zostane nízka. Tieto nákupy aktív pomáhajú ekonomike podporou spotreby a investícií a v konečnom dôsledku pomáhajú zintenzívniť cenové tlaky a vrátiť infláciu k cieľovej úrovni 2 %.

Vzhľadom na rast inflácie už ECB od júla 2022 čistý nákup neuskutočňuje a od júla 2023 sa rozhodla ukončiť reinvestovanie v rámci programu nákupu aktív.  

Našu novú stratégiu menovej politiky sme zverejnili 8. júla 2021. Od predchádzajúcej revízie stratégie, ktorá sa uskutočnila v roku 2003, ekonomika eurozóny i svetová ekonomika prešli zásadnými zmenami. Následky zníženej produktivity, demografického vývoja a finančnej krízy znížili našu schopnosť dosahovať naše ciele len zmenou kľúčových úrokových sadzieb. Výkon menovej politiky okrem toho sťažujú výzvy spojené s globalizáciou, digitalizáciou, faktormi ohrozujúcimi environmentálnu udržateľnosť a zmenami vo finančnom systéme.

Hoci náš mandát určujú zmluvy, stratégiu menovej politiky navrhujeme sami. Táto stratégia stanovuje spôsob, akým mienime dosahovať náš primárny cieľ cenovej stability v eurozóne pomocou vhodného súboru nástrojov menovej politiky. V novej stratégii sa ECB zameriava na symetrický cieľ inflácie na úrovni 2 %, čo znamená, že inflácia pod úrovňou cieľa sa považuje za rovnako nežiaducu ako inflácia, ktorá je príliš vysoká.

Chceli by ste sa dozvedieť viac o našich nástrojoch, opatreniach a rozhodnutiach v oblasti menovej politiky?

Chceli by ste sa dozvedieť viac o hlavných záveroch revízie stratégie?

Cieľom európskeho bankového dohľadu je zaisťovať bezpečnosť a zdravie európskeho bankového systému, zvyšovať mieru finančnej integrácie a stability a zabezpečovať konzistentný dohľad.

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) je systém bankového dohľadu v Európe. Tvorí ho bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín.

Podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov Únie nám môžete nahlasovať priamo prostredníctvom našej platformy na oznamovanie porušenia predpisov. ECB zabezpečuje primeranú ochranu vo vzťahu k oznamovateľom porušení i obvineným, ako aj všetkým príslušným osobným údajom.

ECB považuje za nevyhnutnú prístupnosť informácií. Snažíme sa byť čo najtransparentnejší a zároveň chrániť dôvernosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia našich úloh.

Informácie o jednotlivých bankách podliehajúcich dohľadu sú osobitne chránené viacerými požiadavkami na služobné tajomstvo, uvedenými v európskom práve (napr. v smernici o kapitálových požiadavkách).

Pravidlá prístupu k dokumentom ECB stanovuje rozhodnutie ECB/2004/3 zo 4. marca 2004 v znení neskorších zmien. V súlade s naším záväzkom otvorenosti a transparentnosti sme vytvorili verejný register dokumentov s cieľom umožniť a uľahčiť výskum.

Banky pod priamym dohľadom ECB sa označujú ako významné inštitúcie a banky, nad ktorými vykonávame nepriamy dohľad, ako menej významné inštitúcie.

Orgány dohľadu posudzujú riziká, ktorým sú banky vystavené, a overujú ich schopnosť tieto riziká adekvátnym spôsobom riadiť. Ide o tzv. postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné hodnotenie rizikového profilu bánk a prijímanie rozhodnutí o nevyhnutných opatreniach dohľadu.

Pracovníci dohľadu pomocou záťažových testov overujú schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov pomáhajú orgánom dohľadu identifikovať zraniteľné miesta bánk a venovať sa im už v počiatočnej fáze v rámci dohľadového dialógu.

Nedávne incidenty počas pandémie a ruskej invázie na Ukrajinu zdôraznili význam ochrany kritických služieb pred útokmi a výpadkami. V záujme posilnenia a zvýšenia digitálnej odolnosti finančného sektora EÚ ECB overuje, do akej miery sú banky vystavené IT rizikám, a vyhodnocuje ich kapacity v oblasti riadenia rizík. ECB na tento účel uplatňuje rámec na oznamovanie kybernetických incidentov a banky každoročne preveruje prostredníctvom dotazníka o IT rizikách. V roku 2024 tiež ECB plánuje uskutočniť tematický záťažový test kybernetickej odolnosti, ktorý má otestovať reakcie bánk na úspešný kybernetický útok a ich schopnosť sa z neho zotaviť.

ECB môže ukladať sankcie (peňažné pokuty) významným bankám, ktoré porušujú priamo uplatniteľné právo EÚ vrátane rozhodnutí alebo nariadení ECB. V prípade porušenia vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonávajú smernice EÚ, porušenia zo strany fyzických osôb alebo v prípade potreby nepeňažnej sankcie môže ECB o začatie príslušného konania požiadať príslušné vnútroštátne orgány. Príslušné vnútroštátne orgány tieto konania vedú a o výsledných sankciách rozhodujú v súlade s platným vnútroštátnym právom.

Výška sankcií, ktoré ECB uložila v rámci výkonu svojich úloh v oblasti dohľadu, sa zverejňuje na internetovej stránke ECB:

Vytvorenie eura zásadne prispelo k zbližovaniu európskych občanov tým, že im umožnilo oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie cestovať, študovať a pracovať v zahraničí. Jedným z najdôležitejších míľnikov v procese európskej integrácie bola Maastrichtská zmluva, ktorá zároveň pripravila pôdu na vytvorenie spoločnej meny.

ECB posudzuje možnosť zavedenia digitálneho eura. Išlo by o elektronickú formu peňazí vydávanú Eurosystémom. Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, a teda bez rizika. Jediným prostriedkom maloobchodných platieb, ktorý predstavuje peniaze centrálnej banky, je v súčasnosti hotovosť. Digitálne euro by bolo ďalšou možnosťou platieb v eurách. Nebolo by náhradou hotovosti, ale jej doplnkom. Dalo by sa vzájomne meniť za všetky ostatné formy eura, napr. bankovky.

Digitálne euro by spájalo efektívnosť digitálneho platobného prostriedku s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. EÚ by pomohlo zostať nezávislou od digitálnych platobných prostriedkov vydávaných a riadených z krajín mimo eurozóny. Zabezpečilo by i finančnú stabilitu a menovú suverenitu a pomohlo by zachovať dôveru v platobné prostriedky v digitálnom veku.

Kryptoaktíva sa zásadným spôsobom líšia od peňazí centrálnej banky: ich ceny sú mimoriadne nestále, preto sa ťažko dajú používať ako platobný prostriedok alebo účtovná jednotka. Kryptoaktíva nemajú žiadnu vnútornú hodnotu a neručí za ne žiadna verejná inštitúcia. Podobne problematické sú i stablecoiny: ich spoľahlivosť v konečnom dôsledku závisí od emitenta a podkladových aktív. Sú tiež závislé od toho, či emitent dodrží svoj záväzok zachovať hodnotu mincí stabilnú v priebehu času. Digitálne euro by však bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by ho vydávala centrálna banka a bolo by navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby občanov: popri zachovaní súkromia by bolo tiež bezrizikové.

Odborníci Eurosystému stanovili viacero základných požiadaviek, ktoré nám pomôžu pri hľadaní možnej podoby digitálneho eura. Patrí medzi ne jednoduchá dostupnosť, odolnosť, bezpečnosť, efektívnosť, súkromie a súlad s právnymi predpismi. Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby bolo kompatibilné s existujúcimi platobnými službami a umožňovalo tak poskytovať spotrebiteľom celoeurópske riešenia a dodatočné služby.

Eurosystém nemá záujem zbierať platobné údaje jednotlivých používateľov, sledovať ich platobné zvyklosti ani tieto údaje poskytovať štátnym orgánom či iným verejným inštitúciám.

Na získanie prvotného prístupu k službám spojeným s digitálnym eurom sa používatelia pravdepodobne budú musieť najskôr identifikovať, no pri uskutočňovaní platieb bude možné zaručiť vysokú úroveň ochrany súkromia.

Eurové bankovky sú hmatateľným a viditeľným symbolom európskej jednoty a je našou povinnosťou dbať na ich aktuálnosť. V rámci prirodzeného procesu vývoja bankoviek tak po 20 rokoch od prvotného zavedenia eura nastal čas prehodnotiť ich vzhľad.

V decembri 2021 ECB začala posudzovať návrhy na nové tematické stvárnenie bankoviek ako počiatočný krok k zmene vzhľadu eurových bankoviek, s ktorými by sa občania Európy dokázali lepšie stotožniť a ktoré by využívali najlepšiu a najudržateľnejšiu technológiu, i v rámci ich ochranných prvkov.

Proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek pozostáva z dvoch fáz: výber novej témy a tvorba nových návrhov. Prostredníctvom prieskumov verejnej mienky, ktoré vykonáva ECB súbežne s nezávislou agentúrou, je do celého procesu zapojená i široká verejnosť.

V súčasnosti sa očakáva, že Rada guvernérov ECB o novej podobe eurových bankoviek rozhodne v roku 2026.

Bankovky 500 € sa už nevydávajú. Aj naďalej však zostávajú zákonným platidlom – dajú sa stále používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty.

Obrázky eurových bankoviek sa môžu používať na iné ako profesionálne účely bez nášho predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ dodržíte platné pravidlá (najmä článok 2 rozhodnutia ECB/2013/10), aby sa reprodukcia nikdy nedala pomýliť so skutočnou bankovkou (a nedošlo tak k narušeniu dôvery v euro.

Ak chcete využiť obrázky eurových bankoviek vo vysokom rozlíšení na profesionálne účely, musíte nás kontaktovať na adrese [email protected], aby sme váš prípad mohli individuálne posúdiť. V prípade schválenia žiadosti vám zašleme príslušné elektronické obrázky.

Služby systému TARGET (TARGET Services) predstavujú súbor služieb, ktoré vyvíja a prevádzkuje Eurosystém. Zabezpečujú voľný tok hotovosti, cenných papierov a kolaterálu v celej Európe.

Tieto služby infraštruktúr finančného trhu zahŕňajú T2 (vyrovnanie platieb veľkej hodnoty), T2S (vyrovnanie obchodov s cennými papiermi), TIPS (služba pre retailové okamžité platby) a ECMS (služba riadenia kolaterálu). Transakcie prostredníctvom týchto služieb sa vyrovnávajú v peniazoch centrálnej banky. T2 je najčastejšie používaná platforma na veľké platby centrálnych a komerčných bánk.

Upozorňujeme, že ECB a národné centrálne banky nemôžu poskytovať informácie o stave jednotlivých bankových prevodov, či už v rámci eurozóny alebo medzinárodne. 

TIPS je služba systému TARGET, ktorú uviedla do prevádzky ECB spolu s národnými centrálnymi bankami v roku 2018. Poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúkať svojim zákazníkom prevody finančných prostriedkov v reálnom čase nepretržite. Vďaka TIPS sa okamžité platby teraz dajú uskutočňovať rýchlo a bezpečne.

Aká je naša hotovostná stratégia? V čom spočíva dôležitosť hotovosti? Aký spôsob platieb ľudia v eurozóne uprednostňujú?

Prečo sú platobné systémy také dôležité?

Riešenie otázky klimatických zmien – v medziach nášho mandátu – je pre nás veľmi dôležité. Zaoberať sa touto otázkou považujeme za dôležité, pretože ovplyvňuje ekonomiku, a tým aj náš cieľ udržiavať cenovú stabilitu. Klimatické zmeny majú vplyv aj na to, akým spôsobom dohliadame na banky a riadime našu vlastnú vystavenosť klimatickým rizikám.

Informácie o tom, čo ECB podniká v súvislosti s klimatickými zmenami, pravidelne zverejňujeme na našej internetovej stránke:

V roku 2020 a 2021 ECB zaviedla súbor opatrení v oblasti menovej politiky a bankového dohľadu s cieľom zmierniť vplyv pandémie na hospodárstvo eurozóny a podporiť všetkých občanov Európy.

Podrobnejšie informácie o pandemických opatreniach bankového dohľadu ECB prijatých v roku 2020 a 2021 sa nachádzajú v odpovediach na najčastejšie otázky.

Jedným z týchto opatrení menovej politiky bol núdzový pandemický program nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), ktorý bol spustený v marci 2020. Cieľom PEPP bolo pomôcť občanom, podnikom a vládam získať za výhodných podmienok prístup k potrebným finančným prostriedkom a pomôcť hospodárstvu prekonať náročné problémy spôsobené pandémiou.

Dňa 10. februára 2022 sme oznámili ukončenie posledných dočasných úľav, ktoré banky ešte mali k dispozícii.