TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Atény 26. októbra 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Na úvod mi dovoľte poďakovať guvernérovi Stournarasovi za prejavenú pohostinnosť a vyjadriť osobitnú vďaku jeho spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov.

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aktuálne informácie celkovo potvrdzujú naše predchádzajúce hodnotenie strednodobého vývoja inflácie. Naďalej sa očakáva, že inflácia zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni, pričom domáce cenové tlaky sú stále výrazné. Inflácia zároveň v septembri okrem iného v dôsledku výrazných bázických efektov zaznamenala značný pokles a väčšina ukazovateľov základnej inflácie naďalej poľavuje. Transmisia doterajšieho zvyšovania našich úrokových sadzieb do podmienok financovania je stále výrazná. To v čoraz väčšej miere tlmí dopyt a pomáha tak znižovať infláciu.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho súčasného hodnotenia usudzujeme, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie našich menovopolitických sadzieb na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné.

Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú predovšetkým vychádzať z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Hospodárska aktivita v eurozóne zostáva slabá. Najnovšie informácie indikujú ďalšie znižovanie priemyselnej produkcie. Tlmený zahraničný dopyt a prísnejšie podmienky financovania čoraz viac brzdia investičné a spotrebné výdavky. Slabne aj dynamika v sektore služieb. Hlavnou príčinou je dosah slabšej priemyselnej aktivity na ďalšie sektory, odznievanie pozitívneho vplyvu znovuotvorenia ekonomiky a šírenie vplyvu vyšších úrokových mier. Hospodárska aktivita pravdepodobne zostane nízka po celý zvyšok tohto roka. S ďalším klesaním inflácie, oživovaním reálnych príjmov domácností a nárastom dopytu po vývoze z eurozóny by však v nasledujúcich rokoch malo dochádzať k zvyšovaniu hospodárskeho rastu.

Hospodársku aktivitu doteraz podporoval silný trh práce. Miera nezamestnanosti v auguste dosiahla historické minimum 6,4 %. Zároveň však existujú náznaky zhoršovania situácie na trhu práce. Klesá tvorba nových pracovných miest, i v sektore služieb, čo zodpovedá postupnému premietaniu ochladzovania ekonomiky do zamestnanosti.

S ústupom energetickej krízy by vlády mali pokračovať v rušení súvisiacich podporných opatrení. Je to nevyhnutné s cieľom predísť zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si inak vyžadovalo ešte prísnejšiu menovú politiku. Rozpočtová politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Štrukturálne reformy a investície zamerané na zvyšovanie ponukovej kapacity eurozóny – za podpory plnej implementácie programu Next Generation EU – môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte a zároveň podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu. V tejto súvislosti by bolo prospešné uzavrieť reformu rámca správy ekonomických záležitostí EÚ do konca tohto roka a urýchliť kroky na vytvorenie únie kapitálových trhov a dobudovanie bankovej únie.

Inflácia

Inflácia v septembri klesla na 4,3 %, čo je o takmer celý percentuálny bod menej ako v auguste. V najbližšom období pravdepodobne klesne ďalej, keď z výpočtu ročných mier inflácie vypadnú prudké nárasty cien energií a potravín zaznamenané na jeseň 2022. Septembrový pokles cien bol plošný. Inflácia cien potravín zaznamenala ďalšie spomalenie, hoci z historického hľadiska je naďalej vysoká. Ceny energií v ročnom vyjadrení klesli o 4,6 %, nedávno však opäť stúpli a vzhľadom na nové geopolitické napätie je ich ďalší vývoj menej predvídateľný.

Inflácia bez cien energií a potravín v septembri klesla z augustových 5,3 % na 4,5 %. Pod tento pokles sa podpísalo zlepšovanie ponukových podmienok, posunutý účinok predchádzajúcich poklesov cien energií, ako aj účinok prísnejšej menovej politiky na dopyt a vplyv podnikov na cenotvorbu. Inflácia cien tovarov a služieb podstatne klesla (na 4,1 %, resp. 4,7 %), v prípade inflácie cien služieb aj v dôsledku tlmiaceho vplyvu výrazných bázických efektov. Cenové tlaky v sektore cestovného ruchu sa podľa všetkého zmierňujú.

Väčšina ukazovateľov základnej inflácie naďalej klesá. Domáce cenové tlaky sú zároveň stále silné, okrem iného v dôsledku čoraz väčšieho významu rastúcich miezd. Ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní sa zväčša pohybujú v okolí dvoch percent. Niektoré z nich napriek tomu zostávajú zvýšené a je potrebné ich pozorne sledovať.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu zostávajú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Rast by mohol byť pomalší, ak sa účinky menovej politiky ukážu byť silnejšie, než sa očakáva. Tempo rastu by mohla brzdiť i slabšia svetová ekonomika. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a tragický konflikt vyvolaný teroristickými útokmi v Izraeli sú hlavnými zdrojmi geopolitických rizík. V tomto prostredí môžu podniky a domácnosti strácať dôveru a čeliť neistote z budúceho vývoja, pričom výsledkom môže byť ďalší pokles hospodárskeho rastu. Hospodársky rast by však mohol očakávania naopak prekročiť, ak by naďalej stabilná situácia na trhu práce a rast reálnych príjmov viedli k zvýšeniu dôvery a spotreby zo strany ľudí a podnikov, alebo ak by došlo k rýchlejšiemu než očakávanému rastu svetovej ekonomiky.

Potenciálnym zdrojom rýchlejšieho rastu inflácie sú vyššie ceny energií a potravín. Zintenzívnenie geopolitického napätia by mohlo viesť k nárastu cien energií v krátkodobom horizonte a zvýšiť mieru neistoty strednodobého výhľadu. Extrémne poveternostné podmienky a celkové napredovanie klimatickej krízy by mohli spôsobiť výraznejší nárast cien potravín, než sa očakáva. K ďalšiemu zvyšovaniu inflácie, i v strednodobom horizonte, by mohol prispieť aj dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd alebo ziskových marží. Naopak, slabší dopyt – spôsobený napríklad silnejším účinkom transmisie menovej politiky alebo zhoršením hospodárskeho prostredia vo zvyšku sveta vzhľadom na nárast geopolitických rizík – by viedol k zmierneniu cenových tlakov, a to najmä strednodobo.

Finančné a menové podmienky

Dlhodobejšie úrokové miery od nášho posledného zasadania citeľne vzrástli, odrážajúc výrazný rast v ďalších hlavných ekonomikách. Nastavenie našej menovej politiky sa naďalej výrazne premieta do širších podmienok financovania. Náklady financovania bánk rastú a úrokové sadzby podnikových úverov a hypoték v auguste znova stúpli, na 5,0 %, resp. 3,9 %.

Ako ukazuje náš najnovší prieskum bankových úverov, vyššie úverové sadzby a s nimi spojená redukcia investičných plánov a nákupu rezidenčných nehnuteľností viedli k ďalšiemu prudkému poklesu dopytu po úveroch v treťom štvrťroku. Úverové podmienky pre podniky a domácnosti sa navyše ďalej sprísnili. Banky majú rastúce obavy z rizík, ktorým čelia ich klienti, a zároveň sú samy menej ochotné podstupovať riziko.

Za týchto okolností úverová dynamika ďalej slabne. Ročná miera rastu podnikových úverov prudko klesla z 2,2 % v júli na 0,7 % v auguste a 0,2 % v septembri. Dynamika úverov domácnostiam zostala tlmená, pričom jej tempo sa spomalilo na 1,0 % v auguste a 0,8 % v septembri. V dôsledku slabej úverovej aktivity a redukcie súvahy Eurosystému ročná miera rastu peňažnej zásoby M3 v auguste klesla na -1,3 %, čo je historické minimum od zavedenia eura, pričom i v septembri dosahovala naďalej nízkych -1,2 %.

Záver

Rada guvernérov sa dnes rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aktuálne informácie celkovo potvrdzujú naše predchádzajúce hodnotenie strednodobého vývoja inflácie. Naďalej sa očakáva, že inflácia zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni, pričom domáce cenové tlaky sú stále výrazné. Inflácia zároveň v septembri okrem iného v dôsledku výrazných bázických efektov zaznamenala značný pokles a väčšina ukazovateľov základnej inflácie naďalej poľavuje. Transmisia doterajšieho zvyšovania našich úrokových sadzieb do podmienok financovania je stále výrazná. To v čoraz väčšej miere tlmí dopyt a pomáha tak znižovať infláciu.

Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na základe nášho aktuálneho hodnotenia usudzujeme, že úrokové sadzby sú na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na úroveň nášho cieľa. Našimi budúcimi rozhodnutiami zabezpečíme nastavenie kľúčových úrokových sadzieb ECB na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné na jej včasný návrat na túto úroveň. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.