ECB vydáva správu o stave príprav na zavedenie eura

26. júna 2024

• Dvojročná správa hodnotí pokrok dosiahnutý pri zavádzaní eura v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a vo Švédsku.
• V hodnotených krajinách strednej a východnej Európy sa za hlavnú ekonomickú prekážku považuje inflácia nad referenčnou hodnotou.
• Právne predpisy v piatich zo šiestich hodnotených krajín nie sú plne zlučiteľné so zákonnými požiadavkami na prijatie eura.
• V roku 2024 sa očakáva posilnenie hospodárskej aktivity, výhľad však zatieňuje geopolitická neistota.

Podľa Konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) z roku 2024 zaznamenali členské štáty Európskej únie nepatriace do eurozóny od roku 2022 obmedzený pokrok v hospodárskej konvergencii k eurozóne. Je to spôsobené najmä náročnými hospodárskymi podmienkami.

V posledných dvoch rokoch boli hodnotené krajiny zasiahnuté následkami ruskej invázie na Ukrajinu, čo viedlo k výraznému oslabeniu hospodárskej aktivity a rastúcej inflácii. Najviac boli zasiahnuté krajiny s históriou vyššej energetickej závislosti od Ruska a silnejšími obchodnými väzbami s Ruskom. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, vo všetkých hodnotených krajinách sa očakáva posilnenie hospodárskej aktivity, no geopolitické napätie a riziká zhoršujú hospodársky výhľad.

Pokiaľ ide o kritérium cenovej stability, päť hodnotených krajín – Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko – zaznamenalo priemernú mieru inflácie výrazne nad referenčnou hodnotou 3,3 %, pričom vo Švédsku bola inflácia mierne nad referenčnou hodnotou (graf 1). Referenčná hodnota je založená na troch členských štátoch s najlepšími výsledkami za posledných 12 mesiacov, ktorými sú Dánsko (1,1 %), Belgicko (1,9 %) a Holandsko (2,5 %), pričom do úvahy sa berie priemerná miera inflácie za posledných 12 mesiacov, ku ktorej sa pripočíta 1,5 percentuálneho bodu. Z tohto výpočtu bola vylúčená jedna mimoriadna hodnota, a to za Fínsko.

Graf 1

Inflácia HICP

(priemerné ročné percentuálne zmeny)

Graf 2

Prebytok (+) alebo deficit (-) rozpočtu verejnej správy

(v % HDP)

Rozpočtový deficit sa v roku 2023 v štyroch krajinách hodnotených v tejto správe v porovnaní s úrovňou z roku 2021 zlepšil v dôsledku hospodárskeho oživenia po pandémii a ukončovania podporných rozpočtových opatrení. Toto zlepšenie však čiastočne obmedzil hospodársky vplyv ruskej vojny proti Ukrajine vrátane slabšej hospodárskej aktivity a rozpočtových opatrení prijatých v reakcii na vysoké ceny energií. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko prekročili v roku 2023 referenčnú hodnotu deficitu vo výške 3 % HDP (graf 2). Pomer dlhu verejnej správy k HDP bol v roku 2023 pod referenčnou hodnotou (60 %) vo všetkých hodnotených krajinách okrem Maďarska. Očakáva sa, že v rokoch 2024 a 2025 bude rozpočtové saldo v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku naďalej prekračovať referenčnú hodnotu.

V prípade Rumunska sa naďalej uplatňuje postup pri nadmernom deficite, ktorý sa začal v roku 2020. Európska komisia 19. júna 2024 konštatovala, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia na odstránenie svojho nadmerného deficitu. Komisia tiež nedávno dospela k záveru, že Maďarsko a Poľsko nesplnili kritérium deficitu verejných financií podľa Paktu stability a rastu. Komisia odporučí Rade EÚ, aby v prípade týchto krajín otvorila postup pri nadmernom deficite.

Pokiaľ ide o kritérium výmenného kurzu, na mechanizme výmenných kurzov (ERM II) sa zúčastňuje len bulharský lev. Bulharsko sa zapojilo do mechanizmu ERM II so súčasným režimom menovej rady ako jednostranným záväzkom v júli 2020. Táto dohoda o účasti v mechanizme ERM II je založená na viacerých politických záväzkoch bulharských orgánov. Bulharsko v súčasnosti pracuje na splnení týchto politických záväzkov, a to aj posilnením svojho rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí.

Pokiaľ ide o konvergenciu dlhodobých úrokových mier, tri zo šiestich hodnotených krajín (Poľsko, Rumunsko a Maďarsko) zaznamenali dlhodobé úrokové miery nad referenčnou hodnotou 4,8 %.

Dôležitým faktorom dlhodobej udržateľnosti konvergencie je stabilita verejných a hospodárskych inštitúcií. Ukazovatele zverejnené medzinárodnými organizáciami naznačujú, že okrem Švédska zostáva kvalita inštitúcií a riadenia v hodnotených krajinách slabšia než inde v EÚ.

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť vnútroštátnych právnych predpisov so zmluvami a Štatútom ESCB a ECB, päť zo šiestich hodnotených krajín nespĺňalo v plnej miere požiadavky na prijatie eura. Pokiaľ ide o bulharské právne predpisy, v správe sa dospelo k záveru, že vnútroštátne právne predpisy sú v súlade so zmluvou a štatútom, s výhradou podmienok a výkladov uvedených v príslušnom hodnotení krajiny.

Kontaktná osoba pre médiá: Eszter Miltényi-Torstensson, tel.: +49 171 769 5305.

Poznámky

• Konvergenčná správa Európskej komisie
• Konvergenčná správa ECB hodnotí hospodársku a právnu konvergenciu členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny, pre ktoré platí výnimka, každé dva roky alebo na vlastnú žiadosť krajiny. Posudzuje mieru udržateľnej hospodárskej konvergencie s eurozónou, zlučiteľnosť vnútroštátnej legislatívy s právnym rámcom EÚ a plnenie zákonných požiadaviek vo vzťahu k príslušným národným centrálnym bankám. Dánsko sa vzhľadom na svoju výnimku nehodnotí, pokiaľ o hodnotenie výslovne nepožiada.
• Dňom uzávierky štatistických údajov uvedených v tejto konvergenčnej správe bol 19. jún 2024. Referenčným obdobím pri hodnotení kritéria cenovej stability aj dlhodobých úrokových mier je obdobie od júna 2023 do mája 2024. V prípade výmenných kurzov sa hodnotí obdobie od 20. júna 2022 do 19. júna 2024. Historické údaje o rozpočtovej pozícii sú za obdobie do roka 2023. Prognózy vychádzajú z hospodárskej prognózy Európskej komisie z jari 2024 a z aktuálnych konvergenčných programov príslušných krajín, ako aj z ďalších informácií relevantných pri výhľadovom hodnotení udržateľnosti konvergencie.